reklama

Koherenčná konzistencia zákonov fyziky a psychológie 5.

O treťom predstaviteľovi analytickej psychológie môžeme povedať, že je to jeden z najväčších mysliteľov 20. storočia a zároveň jeden z najvýznamnejších bádateľov vnútorného sveta človeka. Je zrovnateľný s takými osobnosťami ako sú A. Einstein, P. Teilhard de Chardin, A. Schweitzer, E. Husser – ak máme teda menovať aspoň niektorých z tých, s ktorými sa určitým spôsobom jeho dielo tak či onak stretáva. Môže pripomínať A. Einsteina, ktorý sa raz pousmial nad tým „ako je možné, že mi nikto nerozumie a predsa ma majú všetci radi?“, pretože Jungove dielo je často nepochopené, rovnako ako autor sám. Priblížme si preto v krátkosti jeho osobu, životnú filozofiu a predovšetkým výsledky jeho diela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Carl Gustav Jung
Carl Gustav Jung (zdroj: www.thismoment.pwp.blueyonder.co.uk/ blog/jung.jpg)

Carl Gustav Jung (1875 – 1961)Narodil sa vo Švajčiarsku, kde takmer celý život pôsobil. Vyštudoval medicínu, potom sa venoval psychiatrii. Veľký vplyv na neho mali učenia Janeta, Bineta a Freuda. Až do roku 1913 náležal k psychoanalytickému hnutiu, ktoré bolo vedené Freudom. Pretože nesúhlasil v niektorých bodoch s Freudom, prehlásil Freud v r. 1913, že Junga nepovažuje za člena ním založeného hnutia. V podstate rovnako ako Adler, tak sa aj Jung dostal do rozporu s Freudom pre Freudove chápanie pohlavného pudu – libida (pansexualizmus).V roku 1905 sa stal vrchným lekárom a súkromným docentom na Curišskej univerzite (do r. 1931, keď sa funkcie vzdal). Roku 1935 je menovaný za profesora na vysokej technickej škole v Curychu. V tridsiatich rokoch dostáva za svoje závažné vedecké objavné práce čestné doktoráty na Harvardskej univerzite a na univerzitách v Cambridgi a Oxforde. V roku 1937 podniká na pozvanie vlády cestu do Indie, kde dostáva ďalšie tri čestné doktoráty. Obohatil psychológiu o mnohé nové pojmy; bol všestranne zameraný, tak priniesol do psychológie nové poznatky z filozofie, mytológie, alchýmie, náboženstva a fyziky.Jung pokladá všetko duševné za plnohodnotnú realitu, psychické javy nie sú o nič menej skutočné ako javy fyzické, nie sú síce hmatateľné, napriek tomu sú vo svojej bezprostrednosti plne prístupné pozorovaniu a poznaniu. Pod psychikou nerozumie Jung len to, čo obyčajne označujeme pod pojmom „duša“, ale celosť všetkých duševných pochodov, tak vedomých ako aj nevedomých, teda niečo obsiahlejšieho, presahujúce dušu, ktorá pre neho predstavuje len určitý „ohraničený funkčný komplex". Ľudská psychika sa skladá z dvoch navzájom sa doplňujúcich, svojimi vlastnosťami však protikladných sfér - z vedomia a nevedomia; v oboch týchto oblastiach je prítomné naše JA.Nie je cieľom ďalej detailne popísať a vysvetliť Jungove dielo, sú o tom celé knihy a štúdie, ide tu predovšetkým o to, aby boli postavené vedľa seba výsledky jeho diela so súčastnými poznatkami modernej fyziky.Jung stanovil tieto základné psychické zákony:•zákon jednoty a boja protikladov•zákon zachovania energieK prvému zákonu môžeme podať takéto vysvetlenie. Ako je už vyššie spomenuté, Jung delí ľudskú psychiku na dve protichodné sféry VEDOMIE a NEVEDOMIE (resp. podvedomie). Ak by sme chceli znázorniť takýto duševný aparát, vyzeral by takto:VEDOMIEpredstavy, myšlienky, impulzy,pocity, dojmy, intuície plány,úmysly, zámery, závery,dedukcie, predpokladyPRAH VEDOMIA - hranica na nej sa z nevedomého procesu stáva vedomíNEVEDOMIE(podvedomie)myšlienky, sny, vízie,obrazy, halucinácie, fantázie, potreby, dojmyVedomie môžeme vo všeobecnosti definovať ako duševný stav, ktorým osobnosť prežíva činnosť ako svoju vlastnú. Všetky naše činnosti, ktoré uskutočňujeme v bdelom stave sú sprevádzané vedomím Ja, momentom Ja, sú to moje činnosti; vedome uskutočňujem motorické schopnosti, činnosť pudov, vnímanie, cítenie, predstavivosť, pamätanie, chcenie i myslenie. Vedomie nemožno oddeliť od týchto činností. To znamená, že každá vedomá činnosť je sprevádzaná momentom Ja, ale moment Ja nemôžeme zistiť ani pozorovať izolovane od týchto menovaných činností.Podľa Junga si vedomie vytvára svoj vzťah k vonkajšiemu svetu prostredníctvom štyroch základných funkcií: myslenia, cítenie (emocionalita), intuície a vnímania (percepcia). Pod psychickou funkciou sa rozumie určitá „za rôznych okolností konštantná psychická aktivita, ktorá je úplne nezávislá na konkrétnych obsahoch. Čiže nie je ani tak dôležité, čo si človek myslí, ale ktorú z funkcií používa k spracovaniu informácií prichádzajúcich zvonku alebo zvnútra. Napr. vnímanie nám hovorí, že niečo existuje; myslenie nám hovorí, čo to je; cítenie nám hovorí, či je to prijateľné alebo nie; intuícia nám hovorí, odkiaľ to pochádza a kam to smeruje. Tieto psychické funkcie tvoria páry, ktoré stoja navzájom na opačných póloch a sú si svojimi vlastnosťami protikladné. Myslenie a cítenia sú hodnotiace alebo racionálne funkcie, pretože obe používajú hodnotenie. Myslenie hodnotí vec z hľadiska pravdivosti, cítenie z hľadiska prijateľnosti. Vnímanie a intuícia sú funkcie iracionálne, pretože obchádzajú rozum a pracujú len s vnemami, nie s úsudkami. Prijímajú skutočnosť takú, aká je - vnímanie pomocou zmyslov, intuícia skôr schopnosťou vnútorného vnemu. Teda percepčný typ si skôr zapamätá detaily určitej udalosti bez toho, aby postrehol súvislosti. Intuitívny typ si nevšíma jednotlivosti, ale rýchlo pochopí vnútorný zmysel udalostí.Nevedomie, tak sa všeobecne označujú všetky obsahy a procesy, ktoré nie sú vo vedomí, ktoré však môžu ovplyvniť alebo ovplyvňujú vedomé procesy a jednania. Podľa pôvodu to môžu byť činnosti, ktoré sme pôvodne konali vedome, zmechanizovaním alebo rutinnou sa stali nevedomým alebo automatickým jednaním. Nevedomé môže byť, čo uniklo našej pozornosti, alebo obsahy zabudnuté, ktoré sa spontánne stratili z nášho vedomia. Taktiež tak nazývame obsahy, ktorými sa nechceme zaoberať a snažíme sa na ne zabudnúť.Podľa Junga nevedomie a jeho procesy nemôžu byť pozorované priamo, ale len z ich produktov, ktoré prekročia prah vedomia. To, čo je nevedomé, je pomerne relatívne, pretože obsahy osobného nevedomia sú v určitých aspektoch úplne vedomé, ale nevieme o nich len v určitom inom aspekte alebo v určitom čase. To, čo voláme civilizované vedomie, sa postupne oddelilo od základných inštinktov. Ale tieto inštinkty nezmizli. Iba stratili kontakt s vedomím a sú preto nútené sa prejaviť nepriamym spôsobom. Toto môže byť spôsobom fyzických symptómov v prípade neurózy alebo spôsobom rôznych druhov incidentov, ako nečakané zabúdanie alebo chyby v reči.Pretože to, že sa niektoré obsahy vytratia z nášho vedomia neznamená to, že prestali existovať. Dá sa to prirovnať napr. k autu, ktoré zašlo za roh. Toto auto sa tiež nevyparilo do vzduchu, len zmizlo z nášho dohľadu. Ale takisto ako sa do nevedomia dostávajú obsahy z vedomia, aj z nevedomia môžu do vedomia preniknúť niektoré obsahy, ktoré vedomé nikdy neboli. Čo je mimochodom fyzikou vyššie definovaný zákon o zachovaní energie a vysvetlenie druhého základného psychického zákona o zachovaní energie.Vedomie a nevedomie tvoria spolu jeden celok, ale vedomiu patrí z neho neporovnateľne menšia časť. Vedomie je produktom neskoršej diferenciácie; pláva ako malý ostrovček v nedohľadnom, všeobjímajúcom, nekonečnom mori nevedomia.

Kamil Vargovský

Kamil Vargovský

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jeden z Nás a tak ako každý i Ja ovplyvňujem chod udalostí a Oni zas ovplyvňujú mňa.Rozumní ľudia sa prispôsobujú svetu.Nerozumní ľudia prispôsobujú svet sebe.Preto pokrok závisí na nerozumných ľudoch. G.B. ShawProfesne sa venujem požiarnemu inžinierstvu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu